Zriadenie Najvyššieho správneho súdu 

Dňa 30.09.2020 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní schválila významnú reformu justície, ktorá má do fungovania a smerovania justície priniesť mnoho zmien. Medzi najvýznamnejšie prínosy tejto reformy patria zavedenie previerky majetkových pomerov sudcov, vekový cenzus sudcov, zmeny v zložení Súdnej rady Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorému sa v tomto článku budeme venovať. Jednotlivé zmeny, ktoré so sebou reforma súdnictva prinesie, Vám postupne predstavíme v ďalších našich článkoch, ktoré nájdete na našej webovej stránke.

Organizácia súdnictva v súčasnosti 

Na úvod je potrebné uviesť, že organizáciu sústavy všeobecných súdov v Slovenskej republike upravuje v ustanovení § 5 zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.), pričom rozdeľuje súdy na okresné, krajské, Najvyšší súd Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd. Okresné súdy sa však z dôvodu hospodárnosti nenachádzajú v každom okrese. V súčasnosti máme na Slovensku 54 okresných súdov, 8 krajských súdov, Najvyšší súd Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave a Špecializovaný trestný súd so sídlom v Pezinku a detašovaným pracoviskom v Banskej Bystrici.

Okresné súdy pôsobia vo väčšine prejednávaných prípadov ako súdy prvej inštancie a teda ich agenda je čo sa kvantity týka najrozsiahlejšia. Krajské súdy pôsobia následne ako súdy odvolacie, a teda ako súdy druhej inštancie. Výnimku z tohto pravidla predstavuje najmä správna agenda, v ktorej krajské súdy pôsobia ako súdy prvej inštancie a túto agendu majú na starosti výlučne tieto súdy. Pod pojmom správna agenda je treba rozumieť právomoc súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, ako aj ochranu pred nečinnosťou týchto orgánov. V praxi tak pôjde o preskúmavanie veľmi rôznorodých typov rozhodnutí orgánov verejnej správy, napr. rozhodnutia (alebo nečinnosť orgánu) v správnom konaní, v stavebných konaniach, daňových konaniach, konaniach o priestupkoch a. i. V správnom súdnictve je v dôsledku tejto skutočnosti odlišné aj postavenie Najvyššieho súdu. Kým v bežnej agende má Najvyšší súd pôsobnosť najmä ako súd dovolací, t.j. rozhoduje o tzv. mimoriadnych opravných prostriedkoch (dovolaniach), v prípade správnej agendy je situácia v dôsledku odlišného určenia súdov prvých stupňov rozdielna a Najvyšší súd pôsobí ako súd odvolací resp. kasačný súd, nakoľko odvolacím prostriedkom v správnom súdnictve je tzv. „kasačná sťažnosť“. V prípade, ak strany nie sú uzrozumené s rozhodnutím Krajského súdu v správnej agende, môžu podať kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Osobitné postavenie v sústave súdov má Špecializovaný trestný súd, ktorý je vecne príslušný na prejednanie v Trestnom poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z.) explicitne uvedených najzávažnejších násilných a ekonomických trestných činov.

V sústave súdov Slovenskej republiky do dnešného dňa na rozdiel od Českej republiky absentuje Najvyšší správny súd. Česká republika zriadila Nejvyšší správní soud so sídlom v Brne v roku 2002. 

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu 

Rovnako ako v Českej republike aj na Slovensku má byť jedným z reformných krokov v súdnictve zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý bude zaradený do sústavy všeobecných súdov. V prípade jeho zriadenia vznikne na Slovensku ďalší súd, ktorý bude popri Najvyššom súde Slovenskej republiky predstavovať najvyššiu súdnu autoritu. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom Najvyšší správny súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a Najvyšší súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí. Takéto oddelenie Najvyššieho správneho súdu od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sleduje dva základné ciele. 

Dôvody vzniku Najvyššieho správneho súdu a jeho agenda 

Prvým by mala byť snaha dosiahnuť vyššiu mieru odbornosti jednotlivých sudcov, ktorí budú rozhodovať výlučne o právnych otázkach týkajúcich sa správnej agendy, keďže jeho hlavnou úlohou a agendou bude prejednávať spory týkajúce sa správneho súdnictva. Najvyšší správny súd by tak okrem kvalitného druhostupňového rozhodovania v individuálnych veciach mal v prvom rade dbať na zjednocovanie judikatúry, ktorá poskytne stranám konania vyššiu mieru právnej istoty.

Druhým dôvodom vzniku Najvyššieho správneho súdu (a z hľadiska potreby jeho oddelenia od Najvyššieho súdu možno najdôležitejším) je cieľ, aby Najvyšší správny súd plnil funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj pre iné profesie - napr. správcov konkurznej podstaty, advokátov, notárov, exekútorov a pod. V tejto otázke však prebieha odborná diskusia a je potrebné si počkať na konečné schválené znenia noviel jednotlivých zákonov.

Najvyšší správny súd by mal prebrať vo vymedzenom rozsahu aj agendu Ústavného súdu, ktorá sa týka rozhodovania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta SR, volieb do Národnej rady SR, volieb do orgánov územnej samosprávy a  volieb do Európskeho parlamentu.

Časový rámec vytvorenia Najvyššieho správneho súdu 

Pokiaľ ide o proces samotnej kreácie Najvyššieho správneho súdu, v týchto dňoch prebiehajú na túto tému odborné diskusie. Jednou z možností je, aby celé existujúcej správne kolégium na Najvyššom súde bolo v priebehu tvorby Najvyššieho správneho súdu presunuté na tento súd, pričom by Najvyšší správny súd zároveň mohol byť doplnený o sudcov krajských súdov, ktorí majú rozsiahlu prax v rámci prvostupňových konaní v oblasti správneho súdnictva. Z hľadiska postupu zriadenia Najvyššieho správneho súdu sa navrhuje, aby k zriadeniu Najvyššieho správneho súdu došlo ku dňu účinnosti zákona, ktorá sa navrhuje na 1. januára 2021, pričom reálnu činnosť by v podľa navrhovanej právnej úpravy začal vykonávať od 1. augusta 2021.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu považujeme za správny krok, ktorý by mohol pomôcť zvýšiť úroveň odbornosti jednotlivých senátov, ako aj úroveň odôvodnenosti jednotlivých rozhodnutí, čím sa v konečnom dôsledku môže zvýšiť dôvera občanov v justíciu. Nakoľko naša advokátska kancelária zastupuje klientov tak v správnych konaniach, ako aj pri podávaní správnych žalôb, neváhajte sa na nás v tejto oblasti obrátiť.