Others / 13. 11. 2020

Ako podať civilnú žalobu

Sedmohradský  V. S.
Katuščák  O. K.

Ako podať civilnú žalobu 

Poznáte to. Či už ide o obchodné vzťahy, alebo bežné ľudské situácie, ak sa čo len trochu dá, snažíte sa spory vyriešiť dohodou. Niekedy to ale nie je možné, a Vám nezostáva nič iné, ako sa obrátiť na súd. Podať žalobu však nie je bez dobrého právnika jednoduché. V nasledujúcom článku sa Vám pokúsime stručne vysvetliť, ako na to, ale aj to, prečo je v niektorých prípadoch skúsený právnik naozaj nevyhnutný.

Základné právne predpisy 

V prvom rade si treba uvedomiť rozdiel medzi civilným a trestným právom. Ak máte podozrenie, že niekto spáchal trestný čin, podávate naňho trestné oznámenie, nie civilnú žalobu. Na civilný súd sa obraciate v prípade, že potrebujete riešiť občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor (niekto Vám je dlžný, porušuje Vaše práva a pod.). Veľkú väčšinu žalôb podávate podľa Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., zaužívaná skratka CSP). Niektoré špecifické konania, v ktorých akoby niet „sporu“ medzi dvoma stranami, sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom (161/2015 Z.z.). Ak podávate žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu (napr. katastra či stavebného úradu), budete postupovať podľa Správneho súdneho poriadku (162/2015 Z.z.). V ďalšom texte sa budeme venovať najmä „klasickým“ žalobám podľa CSP.

Ako a kam podať žalobu 

Žalobu je potrebné podať na miestne a vecne príslušný súd. Až na malé výnimky pôjde o miestne príslušný okresný súd, pri správnych žalobách krajský súd. Ak nie je miestna príslušnosť inak určená, spravidla bude miestne príslušným súdom ten, v obvode ktorého má žalovaný sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo trvalé bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Toto pravidlo má však viacero výnimiek (napr. ak ide o spor o nehnuteľnosť, o náhradu škody či pracovnoprávny spor), preto je vždy potrebné miestnu príslušnosť preveriť podľa CSP.

Ak miestnu príslušnosť určíte chybne, a žalobu podáte na nesprávny súd, nič dramatické sa nestane. Každý súd je povinný posúdiť podanie podľa obsahu a ak je to potrebné, žalobu postúpiť príslušnému súdu. Takéto postúpenie Vám však môže spôsobiť nemalé zdržanie a určite oddiali rozhodnutie v samotnej veci. Porada so skúseným právnikom, ktorý sa venuje civilnému právu, Vám pomôže takéto chyby eliminovať.

Žalobu môžete podať v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu, ale taktiež elektronicky. Niektoré podania je možné podávať už výlučne elektronicky (napr. podania do Obchodného registra). Elektronické podania však musia byť autorizované elektronickým podpisom, ak sa tak nestane pri podaní alebo do 10 dní, alebo ak také podania nie sú do 10 dní podané aj v listinnej podobe, súd na ne neprihliadne (t.j. situácia bude rovnaká, akoby ste žalobu nepodali). Na túto skutočnosť je potrebné myslieť hlavne v prípade, ak máte na podanie žaloby obmedzený čas, a chybu si v takom prípade nemôžete dovoliť, lebo už ju nebude možné napraviť (viac o tom nižšie).

Obsah žaloby 

Tak ako pri každom podaní na súd, aj zo žaloby musí byť zrejmé (i) ktorému súdu je určená, (ii) kto ju robí, (iii) akej veci sa týka, (iv) čo sa ňou sleduje a (v) musí byť podpísaná. Pri žalobe navyše CSP špecificky uvádza, že okrem uvedených všeobecných náležitosti musí obsahovať (i) označenie strán, (ii) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, (iii) označenie dôkazov a (iv) žalobný návrh. Ak už ide o prebiehajúce konanie, musí byť v podaní uvedená spisová značka konania.

Žalobca teda v prvom rade musí jasne a presne určiť žalovaného. Toto určenie nemusí byť na prvý pohľad také jednoduché, ako sa zdá – nesprávne označenia žalovaného je bežným nedostatkom žalôb. Napr. v prípade, ak sa domáhate neplatnosti prevodu bytu (z pohľadu pôvodného predávajúceho), ale pred podaním žaloby došlo k ďalšiemu prevodu z kupujúceho na tretiu osobu, nemusí byť laikovi (a niekedy ani právnikovi), úplne zrejmé, či má žalovať kupujúceho, alebo tretiu osobu. Problém môže byť aj v prípade, ak má byť žalovaných viac, ak ide o organizačnú zložku právnickej osoby, ak žalujete štátny orgán a pod. Otázka presného určenia žalovaného úzko súvisí aj s otázkou žalobného návrhu – často nemusí byť úplne zrejmé, čo má žalobca žalovať, t.j. ako má znieť žalobný návrh. 

Žalobný návrh / petit 

Ako sme už naznačili, asi najťažšou časťou žaloby je určenie, čoho sa vlastne žalobca domáha, t.j. žalobný návrh, alebo tzv. „petit“. Zároveň je to ale nevyhnutná náležitosť žaloby, keďže súd až na malé výnimky nemôže prisúdiť viac, ale ani niečo iné ako to, čoho sa žalobca domáha. Súd sa nemusí riadiť doslovnou formuláciou žalobného návrhu (túto si môže v rozsudku upraviť, ak to uzná za vhodné a potrebné), avšak musí rešpektovať žalobný návrh z hľadiska posúdenia, čoho sa žalobca domáha. Žaloba tak môže byť neúspešná aj v prípade, ak má žalobca vecne „pravdu“, ale nedokáže správne formulovať, čoho sa domáha. Preto najmä v zložitejších prípadoch odporúčame žalobu nechať pripraviť advokátovi, ktorý vie posúdiť, čoho sa môžete domáhať a pripraviť podľa toho žalobný návrh.

Žalobný návrh je potrebné formulovať tak, aby bol zmysluplný a najmä vykonateľný. Inými slovami, výrok súdu musí zabezpečovať, že má rozhodnutie obsah, ktorý má praktické dôsledky a zároveň sa dá fyzicky realizovať. Žalobným návrhom sa žalobca spravidla domáha buď určenia, že tu právo je alebo nie je (napr. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), alebo splnenia povinnosti (zaplatiť dlžnú sumu, uhradiť škodu a pod.). V prípade, ak je možné žalovať na plnenie, nie je väčšinou prípustné žalovať určenie – ak ide napr. o spor o vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorý vyplýva zo spornej kúpnej zmluvy, nie je efektívne ani hospodárne, aby súd rozhodol len o platnosti či neplatnosti zmluvy, keď môže zároveň rozhodnúť o vlastníctve nehnuteľnosti, ktoré je dôsledkom posúdenia platnosti zmluvy. Platnosť zmluvy, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie otázky vlastníckeho práva, potom súd posúdi ako tzv. predbežnú otázku.

V prípade, že žalobca žaluje určenie, či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa, aby preukázal tzv. naliehavý právny záujem. Inými slovami, musí súdu zdôvodniť, prečo má na požadovanom určení práva záujem, a teda prečo je pre neho podstatné, aby súd vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu teda musí mať vplyv na právne postavenie žalobcu. Cieľom tohto princípu je zabránenie podávaniu zbytočných žalôb, ktoré nemajú praktický dosah na právne postavenie sporných strán. Pri žalobách na plnenie sa právny záujem nepreukazuje, nakoľko vyplýva z povahy veci.

V prípade, ak je žaloba nezrozumiteľná, neúplná, nemá predpísané náležitosti alebo nie je jasné, čo sa ňou sleduje, súd vyzve žalobcu, aby nedostatky opravil, resp. doplnil chýbajúce náležitosti. Táto povinnosť súdu však neznamená, že by súd žalobcu upozorňoval na správne znenie žalobného návrhu alebo na nedostatky v predkladaných dôkazoch – to je výlučne zodpovednosť žalobcu a súd nesmie takýmto spôsobom zasahovať do rovnosti strán v civilnom procese.

Tvrdenia a dôkazy 

Žalobca svoj nárok musí súdu preukázať, s čím sú spojené dve zásadné povinnosti – povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Žalobca musí v prvom rade súdu vysvetliť, o aké tvrdenia (skutkové aj právne) svoj nárok opiera, a následne musí tieto tvrdenia súdu preukázať dôkazmi. Dôkazy môžu byť rôznorodej povahy, spravidla však pôjde najmä o listinné dôkazy a svedecké výpovede. Všetky tieto dôkazy musí žalobca v žalobe označiť (t.j. vymenovať) a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tie je povinný aj priložiť. Nie je nevyhnutné prikladať originály dôkazov, tie predkladá iba na výzvu súdu alebo v prípade, ak sú o ich pravosti pochybnosti.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, platnej do roku 2015, sa podľa CSP sa uplatňuje tzv. sudcovská koncentrácia konania. V praxi to znamená, že je potrebné predložiť všetky dôkazy včas, pričom dôkazy nie sú predložené včas, ak ich strana mohla uplatniť už skôr so zreteľnom na hospodárnosť konania. Ak strana nepredloží dôkaz včas, súd naň nemusí vôbec prihliadnuť. Preto je všetky dôkazy, ktorými strana disponuje, potrebné priložiť buď k žalobe, alebo k následnému podaniu (tzv. replike), ktorým žalobca reaguje na vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Dôkazy však nestačí k žalobe priložiť, v samotnej žalobe musí byť dostatočne určitým spôsobom vysvetlené, aké skutkové a právne tvrdenia sa konkrétnymi dôkazmi preukazujú.

Súdne poplatky a trovy 

Podanie žaloby nie je zadarmo. Vo väčšine prípadov je súdny poplatok za podanie žaloby 6% z výšky predmetu sporu, maximálne však približne 16.500 EUR v občianskoprávnych sporoch a 33.000 EUR v obchodnoprávnych sporoch. Ak teda žalujete o zaplatenie pohľadávky vo výške 100.000 EUR, súdny poplatok bude vo výške 6.000 EUR. Ak predmet sporu nemožno oceniť peniazmi, platí sa poplatok 99,50 EUR. Niektoré konania a návrhy majú špecificky určený poplatok, napr. návrh na vydanie neodkladného opatrenia je spoplatnený sumou 33 EUR, návrh na rozvod 66 EUR. Všetky poplatky sú uvedené v zákone o súdnych poplatkoch (71/1992 Zb.).

Niektoré konania sú od poplatku úplne oslobodené. Týka sa to mnohých rodinných vecí (napr. konanie o výživné), žalôb zamestnancov v pracovnoprávnych sporoch, žalôb spotrebiteľov či konkurzných konaní. Aj v prípade, že konanie štandardne podlieha poplatku, môže byť strana od poplatku oslobodená, ak to jej pomery odôvodňujú. Oslobodenie sa môže udiať výlučne na žiadosť a strana musí dôvody oslobodenia preukázať (pôjde najmä o preukázanie zlých sociálnych pomerov).

Ak podávate dôvodnú žalobu, nemusí Vás ale jej podanie v konečnom dôsledku stáť nič. Strana, ktorá je v konaní neúspešná, je totiž povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania. To sa týka tak súdneho poplatku (ak je úspešný žalobca), ako aj nákladov na advokáta, ktoré sa vypočítajú podľa počtu úkonov, ktoré advokát v konaní vykonal a hodnoty sporu podľa príslušnej vyhlášky (655/2004 Z.z.). Ak je úspech strany čiastočný, náhrada trov môže byť pomerne rozdelená, prípadne môže súd nepriznať náhradu žiadnej strane.

Súdny poplatok je možné zaplatiť pri podaní žaloby, alebo následne na výzvu súdu. Ak žalobca nezaplatí poplatok na výzvu súdu (spravidla v lehote 10 dní), súd konanie zastaví.

Premlčanie a iné lehoty 

Pri podávaní žalôb je veľmi dôležité myslieť na to, aby bola žaloba podaná včas. Najväčším „nepriateľom“ včasného podania žaloby je inštitút premlčania. Ak je právo premlčané, a žalovaný v konaní uplatní námietku premlčania, žalobe nemožno vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že by bola inak dôvodná. Ak je však žaloba podaná včas (pred uplynutím premlčacej doby), počas súdneho konania už premlčacia doba neplynie. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz, pričom v občianskych veciach je spravidla trojročná a v obchodných štvorročná. Premlčanie je však v mnohých prípadoch upravené osobitne (spôsobenie škody, bezdôvodné obohatenie, poistné udalosti a pod.), preto je potrebné posúdiť ju v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností.

Okrem premlčania zákon v mnohých ďalších prípadoch stanovuje osobitné doby na podanie žaloby, ktorých cieľom je zabezpečovať právnu istotu – t.j. znemožniť, aby mohli byť niektoré právne úkony či právne skutočnosti spochybňované s väčším časovým odstupom. Ide napr. o možnosť napadnúť platnosť valného zhromaždenia, alebo o možnosť podať správnu žalobu na postup alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy. V týchto prípadoch je lehota na podanie žaloby len dva mesiace, pričom v iných prípadoch môže byť lehota odlišná. Keďže v tomto prípade platí latinské vigilantibus iura scrpit sunt, t.j. práva patria bdelým, odporúčame právne možnosti postupu zvážiť po porade s advokátom čo najskôr.

Autori textu
Sedmohradský  V. S.
Katuščák  O. K.