Stručné zhrnutie legislatívnych zmien súvisiacich s ochorením COVID-19 a aktuálnych možností zamestnávateľa pri riešení krízy 

 Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky pre riziko šírenia ochorenia COVID-19 bolo doposiaľ nariadených viacero opatrení. Okrem presne špecifikovaných výnimiek sa s účinnosťou od 16. marca 2020 uzatvorili takmer všetky maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby (niektoré boli opätovne otvorené ku dňu 30.03.2020), čo má vo všeobecnosti nepriaznivý vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky a taktiež na pracovnoprávne vzťahy a zamestnanosť. 

Vzhľadom na vyššie uvedené by sme Vám týmto chceli poskytnúť základné informácie ohľadom možností zamestnávateľa, ktoré mu ponúka Zákonník práce a zároveň by sme Vás chceli informovať o dôležitých opatreniach / legislatívnych zmenách, ktoré boli v posledných dňoch prijaté vládou Slovenskej republiky na stlmenie negatívneho dopadu aktuálnej situácie na ekonomiku Slovenskej republiky.

A. Prijatie novely Zákona o sociálnom poistení 

Národná rada Slovenskej republiky (NRSR) schválila novelu zákona o sociálnom poistení (63/2020 Z.z.), účinnú od 27.03.2020 ktorá mení podmienky poskytovania ošetrovného a nemocenského počas trvania núdzového stavu. Prijatá novela obsahuje nasledovné zmeny:

1. Menia sa podmienky pri ošetrovnom (OČR), ktoré bude po novom môcť byť rodičom poskytnuté za všetky dni počas uzatvorenia školských a predškolských zariadení, nie iba za 10 dní ako to bolo v zmysle pred tým platného znenia zákona. 
2. V prípade ošetrovného počas karantény alebo domácej izolácie sa predĺži obdobie vyplácania dávky OČR v prípade starostlivosti o dieťa do 11 rokov veku (pôvodne len do 10 rokov) alebo do dovŕšenia 18 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a to na celé obdobie karantény a izolácie, ako aj na celé obdobie uzatvorenia zariadenia. 
3. Zmena podmienok pri čerpaní nemocenského, na ktoré budú mať nárok aj osoby, ktorým bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, pričom tento nárok vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a preto bude v týchto prípadoch poistencovi stanovená výška nemocenského na úrovni 55% denného vymeriavacieho základu. Doteraz prvých 10 dní nemocenského uhrádzal zamestnávateľ, po novom to urobí Sociálna poisťovňa. 
4. Možnosť zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Do prijatia predmetnej novely bolo možné zaradiť osobu do evidencie uchádzačov o zamestnanie len na základe osobne podanej žiadosti. 

B. Pracovnoprávne vzťahy v nadväznosti na situáciu vzniknutú v súvislosti s ochorením COVID-19

Nižšie uvádzame zoznam možností, ktoré je zamestnávateľ oprávnený využiť v rámci pracovnoprávnych vzťahov zmysle Zákonníka práce (ZP).

Opatrenia, ktoré môže zamestnávateľ prijať jednostranne: 

1. Čerpanie dovolenky: Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky. Určené čerpanie dovolenky musí byť zamestnancovi oznámené aspoň 14 dní vopred. Táto lehota môže byť výnimočne skrátená, ale len so súhlasom zamestnanca. Čerpanie dovolenky zo dňa na deň je teda možné len na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom. 
2. Prerušenie práce pre iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa s nárokom na náhradu mzdy (§ 142 ods. 3 ZP) - Ak je zamestnávateľ podnikateľským subjektom, ktorému na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva bolo nariadené uzavrieť počas doby trvania mimoriadnej situácie prevádzku a zamestnávateľ nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ZP. Počas prekážky v práci na strane zamestnávateľa patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Uvedené sa vzťahuje aj na situáciu, ak k uzavretiu prevádzky ako k preventívnemu opatreniu po vyhodnotení rizík pristúpi zamestnávateľ na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia. Tento postup zamestnávateľa plánuje vláda riešiť mimoriadnym opatrením, pri ktorom by takýmto zamestnancom preplácala do 80% mzdy. 
3. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa §63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. z dôvodu organizačných zmien - Základnou hmotnoprávnou podmienkou platnosti danej výpovede je prijatie interného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách. Zamestnávateľ nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. 

Opatrenia, ktoré môže zamestnávateľ prijať po dohode so zamestnancom a/alebo zástupcami zamestnancov: 

1. Prerušenie práce v dôsledku vážnych prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 4 ZP) - Ak zamestnávateľ vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku. Existenciu danej dohody však nemožno nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Na tento postup je nevyhnutná dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, avšak vláda uvažuje o úprave tejto povinnosti. 
2. Iná prekážka práce na strane zamestnanca - Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako sú uvedené v § 141 ods. 2 ZP s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, resp. pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje. Uvedené možnosti sa však vzťahujú k dôležitým osobným prekážkam v práci, teda prekážkam na strane zamestnanca, o ktorých nemôže zamestnávateľ rozhodnúť jednostranne. Po dohode so zamestnancom môže však ísť o obojstranne výhodné dočasné riešenie. 
3. Práca z domu - Zamestnávateľ a zamestnanec majú možnosť dohodnúť sa na dočasnom výkone práce z bydliska zamestnanca. Optimálne je, ak je táto možnosť zakotvená priamo v pracovnej zmluve, avšak nie je to podmienkou, postačuje aj dohoda zamestnávateľa a zamestnanca (ak ide o dočasné riešenie za mimoriadnych okolností). 
4. Skrátenie pracovného úväzku – Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na skrátení pracovného úväzku, pričom by sa jednalo o zmenu pracovných podmienok dojednaných v pracovnej zmluve dohodou v zmysle § 54 ZP. Takáto zmena je síce možná, ale jej predpokladom je súhlas oboch zmluvných strán. Ak teda zamestnanec s takouto zmenou nesúhlasí, zamestnávateľ mu „zníženie úväzku“ nemôže jednostranne nariadiť. 
5. Dohoda o znížení mzdy – Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na znížení mzdy, avšak taktiež platí, že takáto zmena je možná len dohodou oboch zmluvných strán o zmene pracovných podmienok v zmysle § 54 ZP. 
6. Dočasné pridelenie zamestnanca inému zamestnávateľovi - Zamestnávateľ, ktorý nie je agentúrou dočasného zamestnávania, môže v zmysle § 58 ZP po dohode so zamestnancom prideliť svojho zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi vtedy, ak existuje objektívny prevádzkový dôvod (zamestnávateľ nemá objektívne pre zamestnanca prácu) a uplynuli najmenej 3 mesiace odo dňa vzniku pracovného pomeru. 
7. Dohoda o skončení pracovného pomeru – Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 60 ZP dohodnúť na skončení pracovného pomeru, na podmienkach skončenia a na dni, kedy sa pracovný pomer skončí.

C. Základné zmeny v justícií a civilnom procesnom práve 

Prijatím osobitného zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (Zákon 62/2020 Z.z. účinný dňa 27.03.2020) došlo okrem iného k nasledovným podstatným zmenám: 

1. Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu neplynú do 30.04.2020. 
2. Do 30.04.2020 taktiež neplynú lehoty pre strany a účastníkov konaní, a to tak v civilnom práve, ako aj v trestnom práve. Na lehoty v ostatných konaniach (napr. daňové konanie, prípadne iné administratívne konania) sa prijaté opatrenie nevzťahuje. 
3.  Súdy majú konať pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu. 

D. Hospodárske opatrenia prijaté vládou v reakcii na ochorenie COVID-19 

Vláda SR vzhľadom na vzniknutú situáciu prijala prvé opatrenia, ktoré majú slúžiť ku zamedzeniu negatívneho dopadu na ekonomiku SR. Jednotlivé opatrenia by mali byť prijaté vládou a následne NRSR v skrátenom legislatívnom konaní v priebehu nasledujúceho týždňa. Základný prehľad prijatých opatrení uvádzame nižšie: 

1. Poskytovanie príspevku na podporu udržania pracovného miesta - Nárok má zamestnávateľ, ktorý musel prevádzku zatvoriť pre nariadenie krízového štábu alebo z dôvodu straty odbytu, prípadne pri problémoch na strane dodávateľov. Výšku príspevku a stanovenie presných podmienok určí v najbližších dňoch vláda. 
2. Preplatenie 80% zo mzdy zamestnanca (do max. výšky 1100 EUR) štátom v tých firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. V mzde budú preplatené všetky položky vrátane daní a odvodov. 
3. Príspevky pre SZČO a zamestnancov podľa poklesu tržieb firmy. (>20% = 180 EUR, >40% = 300 EUR, >60% = 420 EUR, >80% = 540 EUR). 
4. Poskytnutie bankových záruk vo výške 500 miliónov EUR mesačne. 
5. Odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 percent. 
6. Odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40%. 
7. Možnosť započítania si doteraz neuplatnenej straty od roku 2014 vrátane. 

Uvedené opatrenia boli už spracované do znení zákonov a schválené vládou SR. Ich schválenie NR SR sa predpokladá dňa 02.04.2020. Po schválení presného znenia jednotlivých zákonov NR SR Vás budeme informovať o konkrétnych podmienkach poskytovania jednotlivých druhov pomoci.